Kondičná príprava futbalistov Jozef Šovčík

Kondičná príprava prebieha počas celej sezony a začína už v prechodnom období

pred začiatkom prípravy na jarnú časť. To znamená, že chalani dostali plány už v decembri, na základe laktátových testov,ktoré absolvovali. Vďaka nim poznajú svoje tepové frekvencie a zóny, v ktorých rozvíjajú jednotlivé vytrvalostné a rýchlostné schopnosti, hlavne aeróbnu a anaeróbnu vytrvalosť na ktorej pracovali počas decembra. Tým sme dosiahli, že do zimnej prípravy už prišli s dobrým základom a mohli sme sa venovať iným veciam.

Následne sme sa vo februári a marci mohli venovať rýchlosti, výbušnosti a sile. V týchto veciach pokračujeme aj v týždennom cykle, ktorý vyzerá približne podobne počas celej jarnej časti. Pondelky sú nábehové tréningy po voľných dňoch. Utorok dopoludnia je silový tréning kde sa venujeme sile, izometrickým cvikom, výbušnosti a podobne. Poobedný tréning nadväzuje na ranný tréning a pracujeme na nácviku šprintérskych drillov alebo pracujeme na anaerobnej kapacite. To znamená tridsať až päťdesiat metrové behy, behy so zmenou smeru, nácvik rýchlosti, šprinty na pätnásť či tridsať metrov.

V stredu skoky, plyometria, výbušnosť a podobne a takisto aj nejaké behy. Piatok pred zápasom je už len nejaká ľahšia rozcvička, prípadne bežecká súťaž, tak, aby neboli chalani unavení na sobotný zápas. Ide o to ich naštartovať ale nie unaviť. Snažím sa to obmieňať tak, že jeden týždeň sa venujeme viac sile a behom a druhý

týždeň viac výbušnosti a rýchlosti.

Regenerácia začína vlastne hneď po zápase. To znamená, že tam musí byť niečo, aby sme tie svaly trošku ukľudnili. Ja používam studené kade, studenú vodu – či už sprchu, alebo sú k dispozícii aj kade priamo na ihrisku. Hráči prídu z ihriska, osprchujú sa, idú do tej kade na tri až päť minút a potom idú na

večeru.

Tam je dôležité jedlo – veľa sacharidov, veľa bielkovín a spánok, najlepšie osem až deväť hodín, aby sa dobre vyspali. Na druhý deň, teda v nedeľu alebo pondelok, dostávajú hráči tréningový plán podľa toho, koľko odohrali minút. Hráč, ktorý hral deväťdesiat minút, dostane iné cviky, aby sa venoval unaveným štruktúram a uvoľnil ich, ako hráč, ktorý hral napríklad štyridsaťpäť minút alebo nehral vôbec. Ten si to musí dorobiť, má tam aj silu, aj behy a vyzerá to trochu inak.

Cieľ je, aby v utorok, keď prídu, boli všetci približne na rovnakej úrovni záťaže. Počas týždňa majú hráči k dispozícií aj fyzioterapeutov, bazén a saunu. Najdôležitejšie sú však každodenné veci ako spánok, strava, suplementácia, oddych a samozrejme aj psychické a mentálne zdravie.

V mládeži skôr pracuje Miška Voskárová, ktorá sa tomu venuje a robí to super. Záleží teda, v ktorej sme kategórii. Napríklad keď sme pri mladších – šesťroční, osemroční, desaťroční – tam je to skôr o hre. Ty s nimi síce niečo rozvíjaš, ale oni ani nevedia, že to robia. Sú to rôzne naháňačky, zmeny smeru, loptové hry a podobne. Musí ich to zaujať a baviť. Dôležité je aby ste udržali ich pozornosť. U starších, teda starší žiaci, dorast alebo aj muži, tam už ideš do toho, že chceš vidieť, aby hráč kvalitne spravil napríklad šprint na dvadsať metrov. Sleduješ techniku a chceš, aby to bolo na dobrej úrovni a aby si to aj hráč uvedomoval.

V doraste sa už využívajú aj rôzne metódy, ako napríklad rýchlostné drily, cvičenia v posilovni alebo na ihrisku, kde hráča učíš, ako správne šprintovať, aby sa zlepšil. Nerobíš s ním len samotné šprinty, ale aj cvičenia s pomôckami, napríklad s palicami alebo činkami, kde simuluješ šprintérske pozície.

To ho potom vie zlepšiť v šprinte o pol sekundy až sekundu, čo je v zápase rozhodujúce – že bude pri lopte skôr o pár metrov a dokáže zakončiť, prihrať alebo vytvoriť šancu. To sa bavíme len o šprinte. Takto to funguje aj pri sile, stabilite, výbušnosti, agility alebo zmenách smeru.

Čo sa týka mladých futbalistov, tam by som možno dal takú radu, že nešpecifikovať sa na jeden šport hneď od malička. Je to ale asi aj rada pre rodičov. To znamená, že je dobré, keď deti – a vieme to aj od najlepších hráčov, ako sú napríklad McDavid v hokeji, Ronaldo alebo iní – robia v mladosti viac športov. Keď má niekto osem, deväť či desať rokov, pokojne môže hrať futbal, hádzanú a napríklad aj chodiť na gymnastiku alebo plávanie. Tento všestranný rozvoj im pomáha, aj keď si to neuvedomujú. Napríklad cvičenia z hádzanej alebo gymnastiky môžu neskôr využiť aj vo futbale.

To by som odporučil v mladšom veku. V tom staršom veku to vidím aj u našich chalanov – viac dbať na veci okolo tréningu. Kvalitný tréning je síce super, ale môžeš mať aj najlepší tréning na svete, keď nezregeneruješ, nemáš správnu výživu, nevyspíš sa a nerobíš mobilitu, stabilitu či cvičenia v posilňovni, tak ten efekt nie je taký, aký by mohol byť. Niektorí hráči na to zabúdajú a myslia si, že všetko je len o tom, čo robia na ihrisku.

Samozrejme je dôležité aby trénovali poctivo a sústredili sa na tréningu na to čo sa robí. Na najvyššej úrovni už rozhodujú detaily. Tak ako na ihrisku, že bude pri lopte o pol sekundy skôr, tak aj mimo ihriska, že si dá hráč dostatok sacharidov pred zápasom a bude mať energiu aj na konci zápasu.